Skip Navigation or Skip to Content
Titulka   >  Záhorácka stena slávy
publikované: 15.08.2016 - 00:00  //  aktualizácia: 05.06.2017 - 12:36  //  zobrazené: 8173

Pavol Braxatoris

braxatoris01_1Libretista, textár, právnik
* 4. februára 1909 (Senica)

 

† 19. január 1980 (Bratislava)

 

Kto by nepoznal pesničky ako Rodný môj kraj, Dedinka v údolí, Poprosme hviezdy, Marína a ďalšie, ktoré sa hrajú, spievajú dodnes. Sú to šlágre, hity, obľúbené pesničky nielen  staršej generácie, ale zaujmú aj mladších. Každý si ich vypočujeme až do konca. Zľudoveli - hrávajú ich v rôznych aranžmánoch barové kapely, ale aj rozličné ľudové zoskupenia muzikantov na spoločenských podujatiach, dokonca i svadbách. Máloktorý muzikant však dnes vie, že ich autorom melódií je Gejza Dusík a textárom rodený Seničan Pavol Braxatoris.

P. Braxatoris bol osobnosťou, ktorá ako libretista formovala slovenskú tanečnú a populárnu pieseň v prvej polovici 20. storočia. Narodil sa 4. februára 1909  do rodiny evanjelického kňaza a básnika Martina Braxatorisa Sládkovičova. Jeho  starým otcom bol slávny štúrovský básnik Andrej Sládkovič, po ktorom asi zdedil mladý Pavol literárny talent. Študentský život v Prahe a návšteva tunajších divadiel sa tiež nemalou čiastkou pričinili o jeho literárny prejav.

Spolupráca so zakladateľom slovenskej operety Gejzom Dusíkom sa datuje od roku 1934. Ich prvou spoločnou piesňou bola ,,Neplač, neplač“. Neskôr čo pesnička, to hit. Veľká väčšina z nich zľudovela. Začali sa formovať prvé ,,kroky“ slovenskej tanečnej piesne. Ich diela podnecovali k vlastenectvu, k ušľachtilým činom, k láske voči človeku, rodnému kraju a v povojnovej tvorbe k budovaniu národnej hrdosti a sebavedomia. Najčastejšou tematikou boli piesne ľúbostné, príležitostné, žartovné, vlastenecké.

Pavol Braxatoris spolupracoval na siedmych javiskových prácach Gejzu Dusíka. Z úspešných operiet je hádam najznámejšia Modrá ruža (1939) – počuť v nej tango, anglický waltz a foxtrot. Nenáročné a jasné vtipy, ľúbezné melódie. Seničania operetu Modrá ruža predstavili v domácom prostredí trikrát v roku 1939 pod vedením účtovníka Teodora Zlochu. Mala veľký úspech. Druhú premiéru mala v Senici v roku 1941, a bola to jej dve stá premiéra na Slovensku. Miestom uvedenia tejto operety bola senická Sokolovňa. Libretá Braxatorisa niesli pečať doby, v ktorej vznikli. Napriek tomu je v textoch  možné nájsť aj veľa romantiky, ktorá splynula s národnou kultúrou. Jednoducho a výstižne, pritom veľmi účinne, dokázal vyjadriť krásu, šťastie, atmosféru domova. O kvalite jeho textov svedčí skutočnosť, že majú nadčasovú platnosť.

Ďakujeme, Pavol Braxatoris

FOTOGALÉRIA

NOVINKY E-MAILOM

NOVÉ INFORMÁCIE, ČO SA PRIPRAVUJE, ČO SA UDIALO NA VÁŠ E-MAIL, PRIHLÁSTE SA UŽ DNES!